Voskovec & Werich, Jaroslav Ježek a židovské piesne - VYPREDÁNO

Name: Voskovec & Werich, Jaroslav Ježek a židovské piesne - VYPREDÁNO
Start: 2025-03-15T18:00:00+01:00
Location: Primacialny Palac Bratislava

Schedule

Sat, 15 Mar, 2025 at 06:00 pm

UTC+01:00

Location

Primacialny Palac Bratislava | Bratislava, BL

Voskovec & Werich, Jaroslav Ježek a židovské piesne
Dramaturgicky nevšedný a poslucháčsky podmanivý program v podaní Speváckeho zboru mesta Bratislavy, ženského zboru Les Sirènes a detského zboru Sirénčatá pod vedením dirigenta Lukáša Kunsta ovládne v sobotu 15. 3. 2025 o 18.00 h Zrkadlovú sieň Primaciálneho paláca v Bratislave.
Prvej časti koncertu budú dominovať tvorba židovských autorov a piesne inšpirované židovskými tradíciami. V podaní detského zboru zaznejú úryvky z detskej opery Brundibár, ktorú skladateľ Hans Krása skomponoval na libreto Adolfa Hoffmeistera pre súťaž Ministerstva školstva v roku 1938. Premiéru však dielo malo až na prelome rokov 1942 a 1943 v židovskom sirotinci v Prahe. Hudobného naštudovania sa ujal najskôr Rafael Schächter, no po jeho deportácii do Terezína vedenie prevzal Rudolf Freudenfeld (Franěk), a réžiu spolu so scénou vytvoril František Zelenka. Hansa Krásu medzitým v auguste 1942 previezli do Terezína, kde sa stal vedúcim hudobnej sekcie tzv. Freizeitgestaltung väzenskej samosprávy a významne sa podieľal na kultúrno-hudobnom programe vtedajšieho geta. V júli 1943 ho nasledoval aj Rudolf Freudenfeld spolu s mnohými deťmi, ktoré predtým účinkovali v pražskom predstavení. Priniesol so sebou klavírny výťah Brundibára a Krása podľa neho vytvoril novú „terezínsku“ verziu opery (partitúra pôvodnej „pražskej“ verzie zostala na Ministerstve školstva a znovu nájdená bola až v roku 1972). Dielo znovu naštudovali pod Freudenfeldovým vedením a premiéra sa konala 23. septembra 1943 v Magdeburských kasárňach v sprievode desaťčlenného orchestra. Predstavenie malo taký úspech, že do septembra 1944 bolo uvedených približne 55 repríz. Záznam úryvku z diela bol zneužitý v propagandistickom filme na dôkaz o idylickom živote deportovaných Židov. Žiaľ, tragické osudy takmer všetkých účinkujúcich krátko na to potvrdili pravý opak.
Do súčasnosti divákov prenesie lyrický cyklus Päť hebrejských ľúbostných piesní, na vznik ktorého spomína jeho autor, americký skladateľ Eric Whitacre (1970), nasledovne: „Na jar roku 1996 pozval môj skvelý priateľ a vynikajúci huslista Friedemann Eichhorn mňa a moju v tom čase ešte priateľku Hilu Plitmann (sopranistka), aby sme s ním prišli koncertovať do jeho rodného mesta Speyer v Nemecku. V tom roku sme sa všetci stretli ako študenti na Juilliard School a stali sme sa priam nerozlučnými. Keďže sme často vystupovali ako ,potulní‘ hudobníci, požiadal ma, aby som skomponoval cyklus ,trubadúrskych‘ piesní pre klavír, husle a soprán. Požiadal som Hilu, ktorá sa narodila a vyrastala v Jeruzaleme, aby mi napísala niekoľko riadkov vo svojom rodnom jazyku, a o pár dní neskôr mi venovala tieto nádherné a nežné hebrejské básne. Zhudobnil som ich počas našej dovolenky v malej lyžiarskej dedinke vo švajčiarskych Alpách a prvýkrát sme ich uviedli o týždeň neskôr v Speyeri.“ Piesne zachytávajú jednotlivé momenty skladateľovho života s jeho dnes už manželkou Hilou a neskôr na základe objednávok vytvoril aj ďalšie verzie tohto cyklu, ktorý bude na koncerte uvedený v podobe pre miešaný zbor v sprievode klavíra a huslí. Program doplnia viaceré hudobným temperamentom oplývajúce tradičné židovské piesne ako napríklad Shalom Aleichem, ktorej pôvod siaha na prelom 16. a 17. storočia, či v jazyku jidiš spievaná ľúbostná pieseň Tumbalalaika a ď. Ako spoluúčinkujúce sa so zborom predstavia na klavíri Andrea Bálešová a na husliach Sandra Baggiolini.
Na židovskú tematiku nadviaže druhá časť koncertu atraktívnymi ukážkami z tvorby troch kľúčových predstaviteľov Osvobozeného divadla, avantgardnej divadelnej scény ovplyvnenej dadaizmom, futurizmom a neskôr aj poetizmom, prinášajúcej satirické a kritické pohľady na dobové spoločenské pomery doma i vo svete. Po presťahovaní do Umeleckej besedy v roku 1927 začala divadlo výrazne formovať legendárna autorská dvojica Jan Werich (1905 – 1980) a Jiří Voskovec (1905 – 1981), ktorých 120. výročie od narodenia si pripomíname práve v aktuálnom roku. Čoskoro ich doplnil skladateľ Jaroslav Ježek (1906 – 1942) a ich predstavenia výnimočným spôsobom dotváral po hudobnej stránke. Keď sa v ich tvorbe tridsiatych rokov začali čoraz naliehavejšie objavovať varovania pred nebezpečenstvom fašizmu postupne vyúsťujúce do otvorenej ostrej kritiky (predstavenie Kat a blázen, 1934), vedenie Umeleckej besedy na základe sťažností z nemeckého veľvyslanectva nakoniec divadlo z priestoru vypovedalo. Názov sa zmenil dočasne na Spoutané divadlo a pôvodné meno sa začalo používať až po opätovnom návrate do Umeleckej besedy v roku 1937. Protifašistické zameranie tvorby však viedlo nielen k zákazu konkrétnych titulov, ale aj k úradnému zatvoreniu divadla. Z tohto dôvodu umocneného Voskovcovým židovským pôvodom sa trojica hlavných protagonistov Osvobozeného divadla rozhodla pre emigráciu do USA. Jaroslav Ježek v USA zomrel a Werich s Voskovcom sa po druhej svetovej pokúsili Osvobozené divadlo obnoviť. Atmosféra spoločnosti však politickej satire nepriala, a tak divadlo postupne zaniklo úplne. Jeho odkaz však pretrváva do dnešných dní, aj v spojení s príťažlivou, jazzom ovplyvnenou hudbou Jaroslava Ježeka, ktorú si budete môcť vychutnať v podaní miešaného zboru v sprievode jazzového tria Františka Báleša.