Vernisáž: Kozmos, priestor, čas

Name: Vernisáž: Kozmos, priestor, čas
Start: 2026-06-04T18:00:00+02:00
End: 2026-06-04T19:00:00+02:00
Location: Východoslovenská galéria

Schedule

Thu Jun 04 2026 at 06:00 pm to 07:00 pm

UTC+02:00

Location

Východoslovenská galéria | Kosice, KI

Košický samosprávny kraj a Východoslovenská galéria Vás pozývajú na vernisáž výstavy Kozmos, priestor, čas, ktorá sa uskutoční 4. júna 2026 v priestoroch Východoslovenskej galérie na Hlavnej 27 v Košiciach.
Vernisáž: 4. 6. 2026, 18.00
Kurátor: Miro Kleban
Trvanie výstavy: 5. 6. 2025 – 13. 9. 2026
Sieň Q, Hlavná 27, Košice
Kozmos ako nekonečný priestor možností, priestor ako základná kategória existencie a čas ako neviditeľná veličina určujúca rytmus života i zániku – tri pojmy, ktoré od počiatkov civilizácie formovali ľudské myslenie, imagináciu aj potrebu porozumieť svetu. Výstava Kozmos, priestor, čas tematicky prepája umelecké diela prevažne druhej polovice 20. storočia, pričom sleduje ako sa fascinácia vesmírom, energiou, pohybom, vedeckým poznaním či metafyzickou transcendenciou, premietala do vizuálneho jazyka moderného a súčasného umenia. Projekt zároveň nadväzuje na stálu expozíciu Východoslovenskej galérie Komédia ducha, v ktorej sa človek ocitá ako bytosť zmietaná medzi racionalitou
a existenciálnou neistotou.
Objavy modernej fyziky, Einsteinova teória relativity, rozvoj astronómie, kozmológie či psychoanalýzy otvorili nové predstavy o realite, v ktorej čas prestáva byť lineárny a priestor prestáva byť pevne definovanou kulisou ľudskej existencie. Umenie reagovalo na tieto zmeny nielen formálne, ale aj filozoficky. Kozmos sa stal metaforou nekonečna, ale aj ľudskej osamelosti, priestor sa premenil na pole vzťahov a energií, čas začal byť chápaný ako proces, stopa, pohyb alebo pominuteľnosť. Výstava predstavuje tieto tendencie prostredníctvom maľby, kresby, grafiky i sochy. V jednotlivých dielach sa objavujú geometrické systémy, imaginárne mapy vesmíru, abstraktné priestory, optické rytmy, organické štruktúry či vizualizácie energie a pohybu.
Jednou z najvýznamnejších osobností prezentovaných na výstave je Rudolf Sikora, ktorého tvorba patrí k vrcholom konceptuálne orientovaného umenia na Slovensku. Sikora už od konca 60. rokov tematizoval ekologické, kozmologické a existenciálne otázky. Jeho diela ako Biela diera – čierna diera, Čas…priestor X, Kolobeh života, Dráha mojej kométy či cykly Môj vesmír a Pozemšťan predstavujú človeka ako nepatrnú súčasť univerza, pohybujúcu sa medzi zrodom a zánikom, koncentráciou a rozpadom energie. Sikora využíva jazyk diagramov, vedeckých znakov, matematických schém a textových intervencií. Podobne Stano Filko vytvoril osobitý kozmologický systém, v ktorom sa umenie prepája s metafyzikou, spiritualitou a víziou transcendentného priestoru. Diela ako Realita kozmu, 4. dimenzia – Kozmológia Modrá čakra, Mapy vesmíru či Pomník kozmu odkazujú na Filkovu snahu vytvoriť univerzálny model sveta založený na duchovných energiách, farebnej symbolike a kategóriách vedomia. Filkov „kozmos“ nie je iba fyzikálnym priestorom, ale predovšetkým priestorom oslobodzujúcim, mentálnym a spirituálnym zároveň. Významnú pozíciu na výstave zaujíma aj tvorba Juraja Bartusza a Marie Bartuszovej, ktorí síce pracovali odlišným vizuálnym jazykom, no obaja zásadne reflektovali kategórie času, priestoru a prírodných procesov. Juraj Bartusz vo svojich akčných kresbách a plastikách skúmal dynamiku pohybu, energiu gestického zásahu a časovosť tvorivého aktu. Maria Bartuszová pristupovala k priestoru organickejšie a introspektívnejšie. Jej biomorfné objekty, vznikajúce často prostredníctvom procesov tvarovania sadry a gravitácie hmoty, pripomínajú zárodky, bunkové štruktúry alebo kozmické štruktúry. Jej diela sú tichými meditáciami o raste, zrode, dotyku a krehkosti života. Priestor u Bartuszovej nie je geometrickou konštrukciou, ale živým organizmom, čas sa v jej dielach prejavuje ako proces transformácie hmoty.
Výstava zároveň ukazuje, že fascinácia kozmom nebola iba výsadou konceptuálneho umenia. V širšom kontexte socialistického Československa predstavoval vesmír aj symbol úniku z ideologicky kontrolovanej reality. Éra dobývania kozmu, podporovaná propagandou vedecko-technického pokroku, sa v umení často premieňala na metaforu slobody, nekonečna a imaginácie. Kozmický priestor umožňoval myslieť mimo hraníc každodennej reality a mimo hraníc politického systému.
Osobitú kapitolu predstavujú geometrické a konštruktívne tendencie, v ktorých sa priestor
a čas stávajú predmetom analytického skúmania. Milan Dobeš prostredníctvom optických reliéfov a rotujúcich štruktúr skúma vizuálne vnímanie pohybu, svetla a priestoru. Jeho diela pracujú s kinetickým efektom a meniacou sa percepciou diváka, čím aktivujú samotný proces videnia. Podobne Štefan Belohradský využíva princípy matematiky, kybernetiky a fyzikálnych zákonitostí. Jeho Kresba kyvadlom či sochárske objekty predstavujú pokus vizualizovať neviditeľné sily pôsobiace v priestore. Matematické a racionalizačné princípy sa objavujú aj prekvapivo v tvorbe Jána Mathého, či Lýdie Jergušovej Vydarenej a reflektujú ľudskú potrebu pomenúvať a systematizovať svet prostredníctvom čísel, znakov a modelov. Doposiaľ málo známy, ale pozoruhodný umelec Pavel Maňka pohybujúci sa na pomedzí geometrickej abstrakcie, konštruktivizmu a vizionárskej imaginácie, patril k priekopníkom abstraktno-geometrických tendencií na Slovensku už od 60. rokov 20. storočia. Napriek tomu zostával dlhé desaťročia na okraji oficiálnej umeleckej prevádzky a väčšinu života tvoril v ústraní svojho ateliéru v Bratislave. Popri záujme o konštrukciu, geometriu a priestor ho celoživotne fascinovalo lietanie, vesmír a predstava „nepozemských“ dimenzií reality. Diela Antona Jasuscha z medzivojnového obdobia – Beh života, Prameň života, Kompozícia či Zánik / Smrť planéty predstavujú jedinečné vízie kozmického a spirituálneho univerza,
v ktorom sa prelína expresívna imaginácia s filozofickou reflexiou existencie. Jasusch už v 20. rokoch 20. storočia vytváral monumentálne metafory zrodu, zániku a cyklickosti života. Jeho diela akoby predznamenávali neskoršie kozmologické tendencie slovenského umenia.
Výstava Kozmos, priestor, čas nevytvára lineárny príbeh dejín umenia, ale skôr sieť vzťahov medzi rôznymi umeleckými stratégiami, filozofickými otázkami a vizuálnymi predstavami sveta i potrebami jeho racionalizácie v kontexte moderných dejín. Kozmos sa tu stáva metaforou nekonečna aj chaosu, priestor je miestom vzťahov, pohybu a energie, čas predstavuje neustálu premenu, proces zrodu a zániku. V konečnom dôsledku ide o reflexiu jednej z najstarších ľudských túžob porozumieť svetu, v ktorom existujeme a nájsť svoje miesto v nekonečnom priestore času a vesmíru.
Vystavujúci autori: Blažej Baláž, Juraj Bartusz, Maria Bartuszová, Štefan Belohradský, Milan Bočkay, Karol Csakó, Milan Dobeš, Orest Dubay, Alexander Eckerdt, Svetlana Fialová, Stano Filko, Daniel Fischer, František Gajdoš, Tibor Gáll, Jozef Jankovič, Anton Jasusch, Lýdia Jergušová Vydarená, Eugen Krón, Pavel Maňka, Michal Machciník, Ján Mathé, Milan Paštéka, Peter Roller, Jozef Sabol, Rastislav Sedlačík, Rudolf Sikora, Boris Sirka, Július Szabó, Adam Szentpétery, Ivan Štubňa, Miloš Urbásek, Boris Vaitovič, František Veselý
Spolupracujúce organizácie: Galéria Jána Koniarka, Múzeum vila ateliér Mathé, Nuba Gallery, Stredoslovenská galéria.
4. 6., 18.00—19.00, Sieň Q, Hlavná 27, Košice
Vstup je voľný.