Klubovňa - Baldwinov efekt – plyn a brzda evolúcie

Name: Klubovňa - Baldwinov efekt – plyn a brzda evolúcie
Start: 2025-04-03T18:00:00+02:00
End: 2025-04-03T20:00:00+02:00
Location: Staré Lýceum

Schedule

Thu Apr 03 2025 at 06:00 pm to 08:00 pm

UTC+02:00

Location

Staré Lýceum | Bratislava, BL

Naživo aj online.
Keď z vajíčka umelo vysedíme vtáča druhu, ktorý si stavia hniezda, po dosiahnutí určitého veku si postaví hniezdo aj keď mu znemožníme styk s inými vtákmi. Ako sa stavia hniezdo má teda zakódované vo svojich génoch. Je tento fakt zlúčiteľný s darwinizmom, ktorý hlása, že vlastnosti druhu sa vyvíjajú prírodným výberom z náhodných odchýlok? Veď schopnosť postaviť len čiastočné hniezdo nijako nezlepšuje vyhliadky na početnejšie potomstvo. Nie je to argument v prospech (dodnes v konšpiračných kruhoch obľúbeného) mechanizmu prenesenia fenotypových vlastností do genotypu?
Túto záhadu vyriešil v roku 1896 James M. Baldwin v článku "A New Factor in Evolution". Ukázal, že darwinovská dedičnosť stačí keď zoberieme do úvahu schopnosť organizmov učiť sa a odovzdávanie tejto schopnosti v génoch. Vtáky najprv dokázali stavať hniezdo len vďaka tomu, že to odpozorovali od iných vtákov. V génoch si postupne pestovali schopnosť učenia sa, až sa postupne celá vedomosť „nasťahovala“ do ich génov, čo v konečnom dôsledku viedlo k znižovaniu a eliminácii učenia sa, ktoré sa už stalo zbytočným.
Baldwinov efekt sa dostal do pozornosti vedcov zhruba o sto rokov neskôr, kedy už boli k dispozícii počítače, na ktorých sa dal celý proces simulovať. Ukázalo sa, že dokáže simulovanú evolúciu zrýchľovať a spomaľovať a že možno súvisí s inou hoci stále diskutabilnou vlastnosťou evolúcie, tzv. prerušovanou rovnováhou.
Pri troche fantázie, Baldwinov efekt provokuje aj bláznivé otázky o budúcnosti ľudstva. Užíva si náš druh momentálne fázu, kedy jeho plasticita dosahuje vrchol? A nebudú sa naši potomkovia rodiť so schopnosťou čítať a písať ale bez možnosti zdokonaľovať sa v tom?
Prednášajúci RNDr. Andrej Lúčny, PhD. vyštudoval umelú inteligenciu na Matfyze v Bratislave (červený index, pochvala dekana, študijný priemer 1.00). Pôsobí v priemysle i v akademickej sfére, pričom pomer medzi nimi sa menil a mení dodnes. Je spoluzakladateľom firmy MicroStep-MIS, pre ktorú vytvoril jej prvé softvérové produkty (monitorovacie systémy) a ktorá má dnes vyše dvesto zamestnancov a trhy vo vyše 80-tich krajinách. V posledných rokoch pôsobí v jej dcérskej firme ME-Inspection, kde sa venujem výskumu v oblasti počítačového videnia a to najmä pre stroje kontrolujúce kvalitu vyrobených pneumatík. V akademickej sfére pod vedením nestora umelej inteligencie na Slovensku prof. Jozefa Kelemena získal doktorát zameraný na integráciu metód umelej inteligencie. Na Matfyze pôsobí tiež ako pedagóg a to najmä v oblasti počítačového videnia a robotiky.
Link na online v reálnom čase: https://us06web.zoom.us/j/89257332949?pwd=Dp4sMV4R0ONVj5uj0GYV283sMtWjCu.1
Po klubovni tradičné posedenie.